Registrácia

Čo by som odkázala mladšiemu ja

videný 500 - 1 000

Ktoréhosi jútubera (alebo pravdepodobnejšie jútuberku) som nedávno videla rozprávať o tom, čo by odkázal/ odkázala svojmu mladšiemu ja, keby mal/ mala možnosť. Prišlo mi to ako zaujímavý námet na článok a z toho, čo pôvodne vyzeralo ako sranda, sa stalo čosi, čo ma celkom rozcítilo. :D Uvedomila som si totiž, že veci mohli byť v súčasnosti odlišné o 180°, keby som naozaj mohla samu seba pred pár vecami vystríhať. Alebo keby som aspoň počúvala tých, ktorí to v tej dobe robili za mňa. Nuž, život je práve o to zaujímavejší, že nikdy nič nevieme dopredu a musíme sa sem-tam aj spáliť. Bez toho by to nebolo vončo. Koniec koncov, pády formujú našu osobnosť a najmä názory na to, čomu sa chceme do budúcna vyvarovať. A to je predsa len malé plus. ;)


Vybrala som sem 5 vecí, ktoré by som odkázala svojmu mladšiemu ja, a začnem najprv niečím lajtovým.


  ,,Netrhaj si obočie ako zmyslov zbavená!" je čosi, čo by som povinne zaviedla vytetovať každej násťročnej dievčine priamo na čelo. Hovorí zo mňa, samozrejme, osobná skúsenosť. Okolo dávnych dôb, keď som mala tak 13, sa začínalo s prvými kozmetickými experimentmi a neobišlo to ani obočie. Nakoľko som bola tvor neskúsený a hlúpy, vytrhávala som ho pomerne často a pomerne veľa, čoho výsledkom sú ohavné fotografie s obočím temer ako Edith Piaf, ktoré som premýšľala, že sem zo srandy zavesím, ale potom som sa zháčila a uvedomila si, že taká potupa nikomu neprospeje. Takže, milé dievčatá a dámy, ak si nie ste na 100% isté tým, čo robíte, nerobte to. :D A zverte sa do rúk kozmetičky či aspoň skúsenej kamošky. Inak budete mať tiež pri pohľade na teenage fotky chuť skočiť z mosta.



,,Stopni všetky šopaholicky ladené výlety!" Áno, to by sa mi vtedy naozaj ohromne zišlo. Dokázala som totiž preplieskať fakt veľké peniaze za úplné handry, ktoré som dokopy ani nenosila, ale blažil ma ten pocit, že mám našetrené nejaké peniaze a môžem ich slobodne míňať. Raz darmo, v situácii, keď vás rodičia väčšinu života držia nakrátko, ale zrazu máte istú dávku nezávislosti, je to proste dobrodružstvo. Ale fakt by som si priala, keby som si tie peniaze radšej odkladala a teraz z toho mohla byť príjemná dovolenka alebo aspoň letná festivalová šnúra.


,,Miluj základnú školu svoju!" Pamätám si, ako mi ako deviatačke kamoška, ktorá už bola na strednej, hovorila, že ako stredoškoláčka budem so slzami v očiach spomínať na sladkú základku. Nechcela som tomu vôbec veriť, pretože som žila vo vidine toho, že sme v triede strašný kolektív a máme tam pár protivných jedincov, ktorí znepríjemňujú život v nej. A práve preto som sa hrozne tešila, že už odtiaľ vypadnem. Lenže. Príchod na strednú (ktorá zo mňa spravila totálneho sociopata) mi potvrdil, že kamoška mala pred rokmi pravdu a ja v súčasnosti naozaj spomínam na sladkú základu celá uslzená. To bolo asi najšťastnejšie obdobie môjho života. Nedokážem si spomenúť na nič, čo ma kedy v živote robilo spokojnejšou, ako tá doba. Spätne vidím, že sme boli naozaj dobrá partia a dokázali nejako vyjsť aj s tými neprispôsobivejšími. Hrozne veľa sme sa smiali, stretávali aj mimo školy a doteraz mám na to neskutočné spomienky. Neskôr sa tam popripájali aj veci ako zasiahnutie srdcovej čakry, žiadne povinnosti, žiadne stresy, práca v žiackom časopise, ktorý nikto nikdy nekupoval, cepy od obávanej slovenčinárky, zatváranie spolužiaka do skrine počas hodiny alebo opaľovanie stoličky dezákom so zapaľovačom... :D Ach. Ako by som sa tam vrátila.



Posledné dva body sú trošku vážnejšieho charakteru. Jednoznačne by som si ako mladšej poradila, aby som sekla vzťahy s ľuďmi, ktorí ma psychicky vysávali. Presne to mi radilo aj blízke okolie, ale som človek, ktorý nedokáže povedať nie či len tak z ničoho nič zadeliť zbohom. Takže čosi také je pre mňa nadľudská úloha. A viem, že som vám tento môj vnútorný boj spomínala na blogu už niekoľkokrát, ale nedá mi nespomenúť to znovu. Možno totiž prežívate niečo podobné a pomôže vám to spraviť rezolútne životné rozhodnutie. S odstupom času môžem povedať, že som len a len rada, že som pozbierala zvyšku odvahy a rázne všetky veci vyriešila.


,,Vždy si váž svoju rodinu a kamarátov!" by som tiež dala všetkým vytetovať na čelo, ale z iného dôvodu ako pri obočí. :) V živote všetkých z nás príde aspoň jeden moment, kedy sa k blízkym správame, donútení okolnosťami alebo vlastným temperamentom, nepríjemne, hrubo, agresívne alebo nespravodlivo. Som síce zástanca toho, že aj to zlé musí raz vybuchnúť a vyfiltrovať sa von, ale vždy vieme kontrolovať priebeh celého procesu. Ja som pár takých nepekných konfrontácií zažila a musím povedať, že jedine vďaka obrovskému srdcu a schopnosti odpúšťať som stále s dotyčnými kamarátka. Keby im tieto kvality chýbali, dnes už by sme sa na seba zrejme ani nepozreli. A toto je čosi, čo som si mala uvedomiť už dávno. Aké ľahké je stratiť niečo vzácne a ako ťažko sa to obnovuje. Nie vždy sa môžeme spoliehať na to, čo zachráni láska. Väčšinou je potrebné používať aj hlavu a myslieť skôr, než otvoríme ústa.


Čo by ste odkázali vy mladšiemu ja? :)

Vaša Sabi


Zdroj titulnej fotky: http://wallpaperscraft.com/wallpaper/notebook_pen_cup_114991

user avatar
Sabi Lipovská
www.beautiful-savage.blogspot.sk
Páči sa ti môj článok ?
Diskusia k článku
0 komentáre